Veľkonočné Karpaty (2020)

dátum: 12.4.2020

začiatok: Dúbravka (BA)

cieľ: Borinka (Chata pod vrchom)

checkpointy: Dúbravka (BA) – Klanec – Bitka pri Lamači –  Kačín – Marianka – Borinka (Chata pod vrchom) – Malý Slavín – Spariská – Tri Duby – Železná Studnička – Dúbravka (BA)

náročnosť: stredne náročná 

typ bajku: trek, MTB

 

Klanec

     Veľkonočná nedeľa, na oblohe slniečko, vo vzduchu korona – ideálny čas vybehnúť na bajk. Z bratislavskej Dúbravky, odkiaľ vychádzam, je do lesov Malých Karpát možno 10 min cesty bajkom. Dnes to dáme na druhú stranu diaľnice a trošku pobeháme mestské lesy a okolie. S Marekom sa stretávame v Lamači na ulici Pod Zečákom. Kvôli rúškam na ksichte sme sa prvotne ani nespoznali, len popri sebe prefrčali. Ale tak nakonec sme zastali, že héééj, ty si mi nejaký povedomý chlapče. Tesne pred koncom ulice je odbočka napravo, kde sa asfaltka mení na štrkovo-trávnatú cestu a následne na cestu kamenistú. Asi 100 metrov po kameňoch a prichádzame na menšiu čistinku, odkiaľ je pekný výhľad na Kamzík.

kamenistá cesta

            

 

     Pokračujeme vyšlapanou cestou napravo. Ideme popri chatkách a záhradkách. Na to, že sme ešte len kúsok od hlavných ciest a bytoviek, tak okolie je naozaj veľmi pekné, sám by som tu uvítal nejakú malú chatku. Chatky sa pomaly menia na domy a takouto peknou obchádzkou sa dostávame do horných častí mestskej časti Lamač. Aby som bol presný, tak ulica sa volá príznačne Cesta na Klanec. Tu sú pri sebe dve alternatívy ako ísť hore do lesov. Bližšie k nám je cestička, po ktorej môžu ísť aj autá a slúži najmä pre miestnych chatárov, ale vedie aj k mini parkovisku priamo k tabuli Klanec. Druhá alternatíva je o pár metrov ďalej a ide o upravenú asfaltku, ktorá je žltou cyklotrasou č. 8012. My sme sa vybrali cestu č.1. Prichádzame teda k vstupu do lesov Malých Karpát, kde sa nachádza už spomínané mini parkovisko a tiež altánok s ohniskom.

 

Pamätník Bitka pri Lamači

     Nakoľko plán tour dnes nemáme žiadny a jediný ktorý sme mali sme práve splnili, tak dnešné checkpointy si budeme vyberať priebežne. Poblízku sa nachádza pamätník Bitky pri Lamači, takže najbližší cieľ je daný. Od tabule Klanec pokračujeme rovno pozdĺž celého parkoviska a vchádzame do hustého lesa. Ten je mimochodom brutálne krásny. Nádherne zelený. Po chvíli sa cesta rozdeľuje, odbočíme doľava a o nejaký kúsok nás drevená návesť oboznamuje, že sme už blízko.

     Kedže tabuli sa neodvráva, tak ju pekne počúvneme a odbočíme doprava podľa smeru šípky. Po približne 100 metroch musíme byť obozretní, aby sme si po ľavej stane všimli, že tam medzi tými stromami niečo je. Pamätník Bitka pri Lamači – vzdáva hold padlým vojakom  zo dňa 22.7.1866 počas prusko-rakúskej vojny. 

 

Kačín

     Pri pamätníku začína hustejší ihličnatý les, čo pri neustálom listnatom lese vyzerá lákajúco. Hovorím poďme tam. Chyba. Terén neprechodný, museli sme sa vrátiť späť k pamätníku a od neho sa vraciame k už spomínanej tabuli. Pokračujeme lesnou cestičkou napravo, ktorá sa pomaly napája na asfaltku, tzv. Červená cesta, ktorá sa pre cyklistov nazýva aj cyklotrasa č. 8012. Tá vedie na Kačín, v Bratislave známy to bod. Pohodová cesta  pre všetkých – pre bajkerov, peších, bežcov, deti, aj pre mamičky tlačiace kočík. Po príchode na Kačín nás milo prekvapilo, že bufet Lesanka u Barteka bol otvorený. V čase protivírusových opatrení a veľkonočných sviatkov ušľachtilý to čin. Dali sme si redler a kafé na priľahlej Jurčekovej lúke.

 

Marianka

     Po krátkej regenerácii ideme ďalej. Môžme pokračovať ďalej po asfaltke, ale ešte pred vstupom na ňu sa nám pritrafila voľba lesnej cestičky, ktorú využívame. Ide pravdepodobne o nejakú trail trasu, škoda ale že ideme hore a nie dole, to by sa išlo o dosť svižnejšie. Z


tejto lesnej cesty sme vyšli o niečo vyššie ako je smerovník Za Kačínom. Konkrétne sme na dvoch cyklotrasách zároveň, modrá č. 2008 a zelená č. 5003 Došli sme k stromu, ktorý je chránený Pannou Máriou, celkovo počas tejto tour natrafíme na viacero náboženských artefaktov. Veľkonočná tour ako má byť 🙂 . Po ľavej strane tohto stromu je návesť ku krčme do Záhorskej Bystrice. Vedia čo robia, pre smädných cyklistov je práve toto akási nádej na prežitie. 

          

     My pokračujeme ďalej v smere oboch cyklotrás, tie nás dovedú až k tabuli Malinský vrch. Nasledujú špekulácie kam ďalej. Po vcelku dlhom hútaní ma osvietilo, však v Borinke je mega chata kde čapujú skvelé pivo. Bude ale otvorené? Otázka dňa. Internety boli skúpe na signál a keď už aj niečo načítalo tak aktuálne info bolo neaktuálne. Riskneme to? Bufet na Kačíne otvorený bol a smäd a chuť na pivo sa každým metrom stupňuje. Ideme!  Vyberáme si teda modrú turistickú trasu č. 123, ktorá je znázornená na rázcestníku. Cyklomapy ju ale poznajú pod žltým označením č. 8007. Pomerne rovinatá cesta sa časom zmení na výborný zjazd až do obce Marianka. Tento, síce nie dlhý úsek, si každý cyklista musí užiť. Pri vstupe do Marianky, ešte na úrovni lesa, sa po pravej strane týčia 3 kríže. Obec je známym pútnickým miestom a párkrát som navštívil náboženskú oblasť v hornej časti obce, ale o týchto krížoch som netušil. Duchovný rozmer Veľkonočnej tour bol tým pádom obohatený opäť o niečo viac. Marek vybral domáce hod-dogy tak sme si pri krížoch trošku oddýchli.

Where is the pivo?

     Spustili sme sa dole do dediny a pokračovali stále trasou č. 8007, ktorá vedie popri futbalovom ihrisku opäť do lesa. Každý skúsený bajker vie, že po zjazde býva stupák. A táto pravda právd sa potvrdila aj teraz. Nie je to žiaden extrém, ale nejaké tie sily odoberie. Prichádzame k halde vyrúbaného dreva a za ním sa nachádza križovatka ciest. Tá nám zdieľa informáciu, že Borinka je rovno pred nami, ale taktiež, že Borinka je aj napravo. Nakoľko náš cieľ je potencionálne pivo v chate a chata sa nachádza na úpätí lesa, kde som už raz bol, tak usudzujem, že zísť do dediny je zbytočné a načúvam svojmu orientačnému zmyslu, že napravo bude k chate blíž. 

     To že sme otočili nemení nič na farbe a čísle cyklotrasy, akurát sa k nej pridáva aj cyklotrasa č. 5003. Po malej chvíli opäť zosadáme z bajkov. natrafili sme totiž na ďalší náboženský monument, ktorý si zaslúži našu pozornosť. 

     Pokocháme sa jeho krásou a ideme ďalej, lebo pollitrák sa nás už určite nevie dočkať. Po pár metroch evidujeme ďalší skvost, pri ktorom by sa určite oplatilo zastaviť. Ale snáď nabudúce. Internety píšu, že to bol Pialsekov kríž z roku 1856. Hneď za ním je odbočka naľavo, ktorá ide priamo ku Chate pod vrchom. Ale…brána zatvorená. Vyšiel nejaký týpek, že majú zatvorené skrz opatrení. A bolo po pive. Chata okrem kuchyne ponúka aj ubytko, pre bajkerov vhodný východiskový bod na tours. Vraciame sa teda späť do lesa a ideme si určiť trasu, ktorou sa poberieme.

Malý Slavín

     Zvolili sme zelenú cyklotrasu č. 5003. Tá nás krásnym zjazdom pomedzi stromy doviedla k tabuli Pod Malinským vrchom (Svätá Hora). Z nej sme si vybrali cestu domov cez Malý Slavín, ktorý sa objaví ak pôjdeme po spomínanej zelenej trase, súbežne sa pridáva aj modrá trasa č. 2009. Malý Slavín je vychýrený turistický bod v bratislavských lesoch, nájdeme tam veľký prístrešok a ohnisko.  Hlavnou myšlienkou tohto názvu je pravdepodobne to, že sa tu nachádza pomník dvom sovietskym vojakom. 

Tri duby

     Pokračujeme 2009tkou, ktorú charakterizuje zväčša menšie stúpanie. Po pravej strane sa nám zjavuje fatamorgána. Nie je to síce vysnívané pivečko, ale studnička Marienka. Marek ju šiel očekovať, asi sa aj napil, ak neblafoval.

     Určite takéto osvieženie príde viacerým bajkerom vhod. Ďalšou zastávkou je U Slivu. Som celkom rád, že sme tu, nakoľko sa začala dostavovať únava a viem, že odtiaľto je to už nenáročnou trasou vskutku blízko k Železnej studničke a tá je coby dub k Dúbravke. Dominantou tejto  lokalitky je nová budova, ktorej využitie netuším. Dozvedám sa to o čosi neskôr, keď idem na pešiu turistiku a dávam si tam kávičku. Krásne upravený v modernom štýle ladený bufet. Neviem či slúži len na to, nakoľko budova je celkom veľká.  Ale to som už trošku odbočil… Idem teda k tabuli s návesťami, aby som si overil, či je to tak ako si myslím a Železná studnička ja smerom napravo. Tabuľa ukazuje naľavo. Mám také déjà vu, že toto som už raz riešil, a tabuľu som neposlúchol a šiel napravo a dobre bolo. Tentokrát som sa zneistil a v kombinácii únavy a časovej tiesni (nakoľko som manželke povedal, že do 16tej som doma), som nechcel špekulovať a tak ideme teda podľa návesti.

     Chyba! Práve sme sa dali na cestu, ktorá nás bude stáť celkom slušnú obchádzku. Najbližšie keď tam pôjdem, tak ten smerovník otočím opačne. Síce má pravdu a dostaneme sa aj týmto smerom na Železnú, ale to sa dostaneme aj keby bola šípka otočená na všetky svetové strany, len kiláky budú rozdielne. Dostávame sa k rázcestníku Spariská. Tu zatáčame ostro napravo a po niekoľko metroch na nás čaká dosť nepríjemný kopec. Ocitli sme sa na červenej turistickej trase, ktorá patrí k Ceste hrdinov SNP. Mapy hovoria, že táto trasa má aj cyklistické vyznačenie 047 a 2008. No neviem. V slove cykloturistické, by som predponu cyklo vyškrtol. Štrkovitá cesta, na ktorej sa vyhýbaš peším turistom – bajky tlačíme. V tomto momente mi je jasné, že to nie ja tá pohodová trasa, ktorou som chcel ísť, ale že som bol odrbaný návesťou. Kopček sme s námahou vyšli, tak si vravím vyššie to už v tejto oblasti nepôjde, tak dáme nejaký zjazdík a sme na Studničke. To sa však akosi nedeje. Stále len šlapeme, zjazd žiadny. Prichádzame k tabuli Tri duby. Kukám mapy v mobile, vyberám mapy klasické, čo mám v kapsičke na bajku, ale reálne neviem kade. Ideme teda odhadom napravo, uvidíme kde sa dostaneme. Po chvíli stretávame dve turistky, tak sa pýtame ktorým smerom je Železná. Hovoria, že máme sa trošku vrátiť späť a napojiť sa na nejakú trasu tam, ukazuje prstom niekde. OK. Cestu sme našli, konkrétne ide o žltú cyklotrasu č. 8014. Je to úzka trail trasa, prešpikovaná častými zatáčkami, ktorá ide vo sviežom zjazde. Paráda. Práve zisťujem, že táto mega trasička sa nazýva Päťbojársky okruhVyvedie nás na asfaltovú cestu, po ktorej sa spustíme dole a ocitneme sa pri lanovke na vytúženej Železnej studničke. Pre mimo bratislavských – ide asi o najviac vyhľadávaný turistický bod v Bratislave. Krásne upravený lesopark s mnohými ohniskami, altánkami, športoviskami, preliezkami, jazierkami a turistickými chodníčkami. Proste Amerika. Prichádzame na hlavné parkovisko, odbočíme napravo na cestičku, ktorá vedie na tzv. Ostružinovú cestu. Tá nás dovedie k Tescu Lamač. S Marekom sa lúčim a idem do svojej cieľovej destinácii – domov do Dúbravky.

 

     Vynikajúca tour, na ktorej toho bolo vidieť nespočetne veľa. Malé Karpaty majú čo ponúknuť a za kvalitnou bajkovačkou sa netreba vôbec trepať ďaleko. Vrelo odporúčam 🙂

     Zostrihali sme pre Vás aj krátku videorecenziu, ktorá zachytáva najhlavnejšie body tejto tour. Tak si ju vychutnajte 🙂

 

 

 

Súhrn

počet km: 36,69 km

max. rýchlosť: 52,6 km/h

priemerná rýchlosť: 11,9 km/h                                                                       

čistý čas: 03:04:45

 

 

Máš rád bajk? Daj nám LAJK !

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *